Březen 2011

Viedeň

29. března 2011 v 20:49 | Bea-chan |  Moje keci
Vo štvrok idem do VIEDNE!!! Nemormálne sa teším :)).....A určite urobím veľmi veľa fotiek !! :)


PETR ŠEVČÍK: Keane - This is the last time

28. března 2011 v 19:45 | Bea-chan |  Hudba

ON JE BOH!!! A EŠTE JE AJ PEKNÝ! :)

Jigoku Shoujo - Sakura Uta

13. března 2011 v 19:43 | Bea-chan |  Hudba

Frozen tears

13. března 2011 v 19:27 | Bea-chan |  Básne
Vonku mráz,
až kosti láme.
Hustá hmla,
čo preklíname.

spomienky na teba,
viac mi už netreba.
Horúce mi tvár zahrejú
a srdce na prach rozomelú.

Slza z tváre spadne,
vo vzduchu zamŕzne,
na zemi roztriešti ju pád
a srdce objíme mi chlad.



Sweet memories

12. března 2011 v 21:05 | Bea-chan |  Básne
There used to be a cherry tree,
and under tree a girl like me.
This litlle girl was me before.
That summer was a colorful.

Under the tree I used to sit,
this memories are like a dream.
In the moonligh, in the sunlight
I was there and the cherry eat.

There used to be a cherry tree,
and under tree a girl like me.
In the sunlight, in the moonlight
there used to be a cherry tree.

........vymyslená mnou :) (na fotke je tá moja spomínaná čerešňa)

Nový dess =)

12. března 2011 v 0:17 | Bea-chan |  Moje keci
Takže, nastavila som nový dess Victorian Spring. Dúfam, že sa vám páči aspoň tak ako mne. :)

Edgar Allan Poe

5. března 2011 v 20:28 | Bea-chan |  Obrazy a iné umenie....
photo
Edgar Allan Poe sa narodil 19. januára 1809 v Bostone, a zomrel 7. októbra 1849 v Baltimore.
Bol autorom spravidla fantastických a mystických príbehov a zakladateľom detektívneho a hororového žánru.
Bol jedným z troch detí páru kočovných hercov Elizabeth a Davida Poeových. Jeho otec mal alkoholické sklony a opustil matku ešte pred Edgarovým narodením. Matka zomrela v roku 1811 vo veku 24 rokov na tuberkulózu a zanechala po sebe tri siroty: malého Edgara, jeho mentálne postihnutú sestru Rosalie a brata Williama, ktorý rovnako ako otec mal alkoholické sklony a predčasne zomrel.
Ako trojročná sirota bol Edgar zverený do útulku v Richmonde, kde sa ho po relatívne krátkej dobe ujala rodina Allanovcov, veľkoobchodníkov s tabakom; odtiaľ plynie Poeove prostredné meno Allan. Rodina istý čas bývala v Liverpoole a tajomné Anglicko sa tak stalo mladému Edgarovi zdrojom inšpiráce po celý život. Dodalo jeho neskorším dielam onu fantasknú, tak typicky poeovskú hrôzostrašnosť.
Edgar študoval literatúru na University of Virginia, kde však začal mať problémy s alkoholom a s hráčskymi dlhami; kvôli tomu sa neskôr rozišiel so svojim nevlastným bratom, ktorý ich za Edgara odmietal platiť. Poe sa vo finančnej kríze zapísal na vojenskú akadémiu vo West Pointe. Tu sa však ukázal ako nedisciplinovaný vojak a čoskoro bol prepustený. Po prepustení došlo k rozporom a následne aj k rozchodu s Edgarovým otcom.
V roku 1834 sa stretol s prvým úspechom, keď získal hlavnú cenu na súťaži, ktorú organizoval baltimorský týždenník Saturday Visitor so svojim príbehom Rukopis nájdený vo fľaši. Neskôr vstúpil do richmondského Souther Literary Messenger a v roku 1835 sa stal jeho hlavným šéfredaktorom.
V roku 1836 sa oženil so svojou trinásťročnou sesterenicou Virginiou Clemm (zomrela predčasne o jedenásť rokov neskôr v roku 1847). Alkohol a drogy spôsobovali Poeovi intenzívne stavy depresie a neskôr aj stratu zamestnania. Roku 1848 uverejnil Havrana, ktorý doslova ohromil vtedajšiu verejnosť. Poe v tom čase zažil krátke obdobie slávy a mondénnych úspechov. Jeho alkoholové a drogové dlhy ho však z tohto postavenia skoro stačili uvrhnúť späť do zúfalej biedy.
Poeova smrť bola hodná diel, ktorým sa venoval: 3. októbra 1849 bol nájdený opitý (a zrejme aj pod vplyvom omamných látok) na baltimorskom chodníku v blízkosti Light Street. Bol urýchlene hospitalizovaný, ale z kómy, do ktorej následne upadol, sa po celé štyri dni neprebral. Zomrel v ranných hodinách 7. októbra 1849.
Edgar Allan Poe bol obdarovaný vysokou inteligenciou, bol veľmi zdvorilý, ale tiež až prehnane prudký a divoký; len tak sa v jeho hlave mohli zrodiť tie najkurióznejšie myšlienky, aké kedy prešli ľudskou mysľou.
Už od detstva čítal diela Lorda Byrona, Samuela Taylora Coleridge a väčšinu romantických autorov svojej doby. Hlbšie sa takisto zaoberal kozmogoniou, prírodnými vedami a mysticizmom. Tieto svoje znalosti následne používal pri písaní svojich diel (napríklad Zostup do Maelströmu, Tisící druhý Šeherezádin příběh, Tři neděle v týdnu), kedy dokázal s matematickou presnosťou dosiahnúť geniálny efekt a zanechať tak v čitateľovi dopredu psychologicky premyslenú impresiu (väčšinou strachu či hnusu, často ale aj humoru a prekvapenia).
Ešte počas svojho života stratil všetky ženy, ktoré miloval, a znešváril sa so všetkými ľuďmi, ktorí by mu boli v ťažkých okamžikoch schopní pomôcť. Žil v takpovediac nepretržitej biede, aj keď za už počas svojho života dočkal istej slávy (najmä svojimi žurnalistickými prácami).
Je autorom mnohých poviedok a básni. Do Európy sa za Poeovho života takpovediac neznáme dielo dostalo predovšetkým vďaka prekladom Charlesa Baudelaira a čiastočne aj Stéphana Mallarmého. Jeho dielo bolo inšpiráciou mnohým neskorším autorom (z ktorých menujme asi najznámejšieho Arthura Conana Doyla a jeho kultovného hrdinu Sherlocka Holmesa, ktorého podoba je výrazne ovplyvnená Poeovou postavou výnimočne inteligentného detektíva Dupina).
Svoju stopu zanechal nielen na francúzskych básnikoch Charlesi Baudelairovi a Stéphanovi Mallarmé, ale napríklad aj na Paulovi Valérym,Julesovi Vernovi (najmä onú až vedeckú presnosť opisu) a v neposlednom rade aj na Fjodorovi Dostojevskom a už spomínanom Arthurovi Conanovi Doylovi. Jeho pravým dedičom a pokračovateľom sa však stal Howard Phillips Lovecraft, ktorý v Poem razenej ceste pokračoval do ešte extrémnejších zákutí hrôzy a hnusu.
Ani v modernej literatúre nie je Poe celkom bez vplyvu. Jeho vplyv je prítomný predovšetkým v britskej literatúre (zasiahol aj do široko populárneho diela Joanne Kathleen Rowlingovej). Mnohé z Poeových diel boli nielen zdramatizované, ale aj sfilmované a pretvorené do komiksovej podoby. Široko sa nechal Poeovou literatúrou inšpirovať napríklad Ray Bradbury, ktorý neskrývajúc svoju adoráciu k Poeovmu dielu, venoval jeho osobnosti celú kapitolu z Marťanskej kroniky (syntetizoval tu dva zdanlivo odlišné prvky z Masky červenej smrti a z Jamy a kyvadla).
Ja osobne milujem jeho tvorbu odporúčam ju každému, kto má rád mystiku a rád sa bojí, alebo dokonca plače.

Heinrich Heine - Bol jeden starý kráľ...

3. března 2011 v 20:17 | Bea-chan |  Básne
Bol jeden starý kráľ,
mal ťažké srdce, sivú bradu.
A chudák, starý kráľ,
mal ženu veľmi mladú.

A panoš tam bol tiež,
mal plavú briadku, ľahkú myseľ
a závoj nosieval,
čo kráľovnej z pliec visel.

Ach, stará pesnička,
znie ako v sálach, ako v hroboch.
Že milovali sa,
popravili ich oboch.

Heinrich Heine - Žena

3. března 2011 v 20:11 | Bea-chan |  Básne
Mali sa radi odmala,
on kradol, ona klamala.
Keď stváral kúsky - to bola krása!
Na posteľ padla a chichtala sa.

Ďeň veselo im ušiel vždy,
v noci mu ležala na hrudi.
Keď odvážali ho - smer basa -
pri okne stála a chichtala sa.

Odkázal: "Navštíviť ma príď!
Túžim ťa vidieť, s tebou byť!
Byť bez teba, to srdce drása."
Potriasla hlavou a chichtala sa.

O šiestej ráno odvisol.
O siedmej pod vápnom už bol.
O ôsmej chlipkala už zasa
červené víno a chichtala sa