Ján Smrek - Okúzlenie

15. února 2012 v 20:37 | Bea-chan |  Básne
Všetko vo mne volá k nej,
všetko zalieča sa jej,
oči vidia len jej pás,
pohládzajú zlatý vlas,
vešajú sa na jej boky,
na jej pohľad prehlboký,
na jej rtoch sa zapaľujú,
vlny tela preveslujú,
pre ňu chcú byť zrkadlami,
za ňou blúdiť polnocami,
pre ňu smiať sa, pre ňu slziť,
za ňou hľadieť, po nej túžiť.

Ústa cítia dych jej vrelý,
láskou jej by skvitnúť chceli,
ruky prosia: ostaň s nami,
choré sme po objímaní!

Srdce, hlava, nervov tkanie -
všetko žiada dotýkanie,
dotýkanie, milovanie,
milovanie, celovanie
tej, čo ako vodná víla
z jazera sa vynorila,
nad hladinou vody stála,
na slnku sa osúšala,
pohodila kaderou,
zasvietila nádherou,
zvíťazila, zavýskla si,
strieborný čln pritiahla si
a unikla ako stín
v šatách z bielych pavučín...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama